ŠanghajKrajinaHistóriaAdministratívaEkonomika a demografiaDopravaKultúraGaléria

www.sanghaj.sk > Šanghaj

Šanghaj

---

Krajina

rozkladajúci sa brehoch delty rieky Jangce vo východnej Číne, je jej najväčším mestom. Hovorí sa že je citadelou modernej čínskej ekonomiky, ale zároveň je kultúrym, komerčným, finančným a komunikačným centrom. Administratívne má status provincie. Zároveň je jedným z najrušnejších svetových prístavov.

Pôvodne ospalé rybárske mestečko sa rozvinulo vo významnú metropolu až v 20. storočí. Bolo centrom kultúry, intelektuálov a politických intríg v časoch Čínskej Republiky. Na začiatku 20 storočia bol po New Yorku a Londýne tretím najväčším finančným centrom na svete. Po komunistickom prevrate v roku 1949 sa Šanghaj dostal pod prísnu centrálnu správu. Keď ústredná vláda v roku 1992 povolila trhovú ekonomiku, Šanghaj rýchlo predbehol Shenzhen a Guangzhou a odvtedy má najvyšší ekonomický rast v Číne. Na začiatku 21. storočia čelí novým výzvam, hlavne problému s rastúcou migráciou robotníkov, jeho mrakodrapy a životný štýl sú však stále symbolom rozvoja čínsej ekonomiky.

Názov "Šanghaj" tvoria dva čínske znaky s významom "na" a "more". Tento názov sa prvýkrát objavil za dynastie Song (11. stor.). O interpretácii názvu sa vedú spory, výslovnosť je takisto mnohoraká. Skratka názvu v čínštine je H? a Sh?n, okrem toho má mesto veľa prezývok v angličtine ako "Paris of the East", "Queen of the Orient", "Pearl of the Orient" ale aj "The Whore of Asia" (kvôli korupcii a prostitúcii v 20tych a 30tych rokoch 20. storočia).

História

Šanghaj pôvodne patril do okresu mesta Songjiang prefektúry Suzhou. Od čias dynastie Song (960-1279), sa postupne rozvinul vo významý námorný prístav a prerástol pôvodné centrá (dnes je Songjiang jedným z jeho 18 okresov). Mestská hradba bola vybudovaná v roku 1553. Počas obdobia Qianlong dynastie Qing sa Šanghaj stal významným riečnym aj námorným prístavom. V okolí Wujiaochangu dnes v okrese Yangpu, sa vytváralo centrum mesta. Význam mesta začal rýchlo stúpať v 19. storočí, predože strategická poloha v ústí rieky Jangce bola ideálna pre obchod zo Západom. Počas prvej ópiovej vojny na začiatku 19. storočia britské sily mesto dočasne obsadili. Vojna skončila v roku 1842 nanjingskou zmluvou, ktorá umožnila britom používať veľké námorné prístavy vrátane Šanghaj-a. V roku 1850 vypukla taipingská vzbura a v roku 1853 bol Šanghaj obsadený rebelmi. Boje zničili vidiek, ale sídla cudzincov ostali nedotknuté. Dovtedy číňania nesmeli žiť v cudzineckých usadlostiach, no od roku 1854 nové nariadenia sprístupnili pôdu aj im a jej cena začala závratne narastať. V roku 1854 bola tiež zakladajúca schôdza mestskej rady, vytvorenej pre správu cudzineckých osídlení. V roku 1863 sa britské a americké usadlosti na riekach Huangpu a Suzhou spojili a vytvorili jednu medzinárodnú štvrť, len Francúzi si nechali vlastnú štvrť na západ od medzinárodnej. Čínsko- japonská vojna o ovládnutie Kórey v rokoch 1894-95 vyústila do zmluvy zo Shimonoseki, po ktorej sa Japonci stali ďalšou cudzou mocnosťou v Šanghaj-i. Japonci postavili prvé továrne, čo ostatní hneď napodobnili a odštartovali tak rýchly priemyslený rozvoj mesta. Šanghaj sa stal najväčším finančným centrom Ďalekého východu. Za čias Čínskej republiky mal Šanghaj osobitné postavenie. Japonské námorné letectvo mesto bombardovalo v roku 1932, aby potlačilo protesty čínskych študentov proti mandžuskému incidentu a následnej japonskej okupácii. V druhej čínsko – japonskej vojne po bitke v roku 1937 Japonci Šanghaj okupovali až do roku 1945. 27. mája 1949 padol Šanghaj do rúk komunistickým silám a podstúpil viaceré administratívne zmeny ohľadne hraníc a rozčlenenia. Mnohé zahraničné firmy sa presťahovali do Hong Kongu. Dokonca aj v najťažších časoch Veľkého skoku a Kultúrnej revolúcie si Šanghaj zachoval ekonomickú produktivitu a relatívnu sociálnu stabilitu a v porovnaní s inými provinciami bol vždy najväčším zdrojom príjmov ČĽR.

Späť

Administratíva

Šanghaj má štatút provicie a je rozdelený na 19 častí na úrovni kraja: 18 okresov and 1 kraj. Neexistuje tu klasický downtown, urbanizačné centrá sú rozmiestnené po viacerých okresoch. Prominentné obchodné centrá sú na rieke Huangpu v Lujiazui, Bund a Hongqiao. Mestská hala a administratívne centrum je tiež v okrese Huangpu, ako aj známa obchodná ulica Nanjing Road. Iné známe obchodné centrá sú Xintiandi, Huaihai Road či Xujiahui. Väčšina univerzít je v okresoch Yangpu a Putuo.

Späť

Ekonomika a demografia

Šanghaj je jedným z najrušnejších prístavov sveta. V roku 2005 obsadil prvé miesto v tonáži prepraveného zbožia (443 miliónov ton nákladu), v počte kontajnerov je tretí za Singapurom a Hong Kongom.

Sčítanie v roku 2000 stanovilo stav populácie Šanghaj-ja na 16.738 milióna. Od sčítania v roku 1990 stúpol počet obyvateľov o 3.396 milióna, čo je 25.5%. Z celkového počtu je 51.4% mužov a 48.6% žien, 12.2% je vo veku 0-14, 76.3% medzi 15 a 64 a 11.5% starších ako 65 rokov. 5.4% obyvateľov je negramotných. Registrovaný počet obyvateľov je 13.42 miliónov, viac ako 5 miliónov tu žije a pracuje bez dokumentov, 4 milióny predstavujú dočasní a sezónni robotníci. Priemerná dĺžka života je 79.80 rokov.

Medzi Šanghaj-om a Hong Kongom bola vždy rivalita o status ekonomického centra Číny. HDPmesta je ?46,586 (asi 5,620 US$) na hlavu, čo ho radí na 13. miesto medzi 659 čínskymi mestami. Výhoda Hong Kongu je v lepšom právnom systéme a silnejšom bankovom sektore, Šanghaj má lepšie prepojenie s vnútrozemím a centrálnou vládou. Podobne ako iné oblasti číny prežíva Šanghaj stavebný boom, moderná architektúra tu má osobitný štýl.

Klíma v Šanghaj-i má všetky štyri obdobia s mrazmi v zime a horúčavami v lete. Teplotné rekordy sú -10C a +41C. Silné dažde bývajú v lete, niekedy je mesto vystavené tajfúnom.

Späť

Doprava

Šanghaj má prepracovaný systém autobusovej dopravy, s tisícom liniek asi najväčší na svete. Metro má v súčasnosti 5 liniek, podľa plánov magistrátu by v roku 2010 malo byť dokončených ďalších 8 liniek. Taxíkov je v Šanghaj-i veľmi veľa, cena je asi 1 USD za tri km. Donedávna býval najrozšírenejší spôsob prepravy bycikel, no mesto vylúčilo cyklistov z viacerých ciest kvôli zápcham, zato však stúpa počet súkromných vozidiel.

Šanghaj má dve letiská: Hongqiao a Pudong International, spolu majú druhý najväčší obrat pasažierov v Číne po Hong Kong International Airport. Prvá komerčná linka nemeckého rýchlovlaku Maglev bola otvroená v roku 2002 a vedie zo stanice metra Longyang Road na Pudong International Airport. 30 kilometrová cesta trvá 7 minút a 21 sekúnd a maximálna rýchlosť je 431 km/h.

Späť

Kultúra

Šanghaj je v rámci Číny akýmsi komunikačným centrom so Západom, preto tu aj anglicky hovorí relatívne viac ľudí ako v ostatných mestách. Šanghaj-čanov ostatní Číňania často označujú ako stereotypných materialistov, ale majú aj povesť dobrých profesionálov so zmyslom pre detail a a dodržiavajúcich dohody. O Šanghaj-ských mužoch sa hovorí, že bývajú často pod papučou. Aj keď väčšina obyvateľov mesta sú potomkami prisťahovalcov z iných miest Číny, existuje medzi nimi silný pocit identity a lokálpatriotizmu, možno aj preto ich hlavne vidiečania často považujú za arogantných a nafúkaných.

Unikátnym kultúrnym elementom Šanghaj-a sú šikumen, dvoj alebo trojpodlažné mestské domy s predným dvorom chráneným vysokou tehlovou ohradou. Rezidencie sú rozvrhnuté do rovných alejí, vchod do každej väčšinou tvorí štýlový kamenný oblúk. Ďalším kultúrnym artefaktom je nosenie modernizovaného tradičného čínskeho odevu qipao.

Späť